Koncentráky made in kapitalizmus!

V kapitalistických koncentračných táboroch Asus, Tesco, Shimano, Kes, Plus, LG-Philips, McDonalds a iných sú pracujúci kontrolovaní súkromnými fašistickými službami, ktoré dávajú pozor, aby nehovorili, nechodili na záchod, usmievali sa a plnili rekordmanskú pracovnú normu, za ktorú často nedostanú ani minimálnu mzdu, keď trebárs dobrovoľne odmietnu zostať v práci štyri hodiny na viac.

Ženy v období menštruácie nosia v kapitalistických koncentrákoch červené šatky na rukávoch, takže môžu navštíviť toalety viac, než raz za smenu. Je im to však strhnuté z almužny.

Boháči a takzvaní politici, z ktorých mnohí v skutočnosti nikdy nepracovali a taktiež nimi kúpené médiá nechcú nič počuť o realite kapitalistického raja, nechcú, aby sa o tom hovorilo a písalo. Namiesto toho, ako odpútavajúci manéver, sú noviny vždy plné informácií o zločineckých režimoch na druhej strane sveta.

Toľko citát z úvodu jednej internetovej diskusie. Sú to slová, drsne a nezaobalene odhaľujúce skutočnú, pravú tvár súčasnej pokryteckej spoločnosti. Spoločnosti, v ktorej majú vládne garnitúry plné ústa slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv, avšak na druhej strane, v tej istej spoločnosti sú neraz ľudia nútení pracovať priam vo feudálnych podmienkach.

No a v krajinách tretieho sveta, kde je za účelom čo najväčších ziskov investovaný kapitál ekonomicky najvyspelejších štátov s takzvanou najdlhšou tradíciou „demokracie“, tak tam sú pracovné podmienky doslova otrokárske.

Pozrime sa však na celú vec z hľadiska vyšších Zákonov, stojacich nad zákonmi ľudskými, ktorých účinkom podliehajú všetci ľudia a to bez toho, či o tomto nezvratnom fakte chcú oni sami niečo vedieť, alebo nie.

K vyššie popísaným, neľudským praktikám by nikdy nemohlo dôjsť, keby naša civilizácia rešpektovala už 2000 rokov známu, jednoduchú zásadu, ktorá znie: Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe!

Keby sa ľudia riadili touto zásadou pri svojom podnikaní, pri investovaní, pri tvorbe rôznych projektov, v práci, jednoducho pri všetkom, čo robia, navždy by sa museli stratiť všetky, vyššie spomínané prejavy bezohľadnosti, bezcitnosti a neľudskosti. Život podľa tejto zásady by bol totiž praktickým prejavom úcty a lásky k našim blížnym.

Žiaľ, takto žiť sme sa nenaučili po celé stáročia a preto sa sami, nerešpektujúc Zákon Lásky, automaticky staviame pod Zákon Spravodlivosti.

Oko za oko, zub za zub! Čo kto zaseje, to aj zožne! Ako sa do hory volá, tak sa hory ozýva! Presne takýmto spôsobom účinkuje železný Zákon Spravodlivosti, ktorý každému neomylne vráti presne tú mieru bolesti, utrpenia, disharmónie a nespravodlivosti, akú on sám spôsoboval iným. A to čím neskôr, tým dôraznejšie a tvrdšie!

A ak sa teraz opäť prenesieme k asociácii praktík v koncentračných táboroch, ktoré boli spomenuté na začiatku, tak práve Zákona nepodplatiteľnej Spravodlivosti, zosobneného v slovách: Čo kto zaseje, to aj zožne, by si mali byť zvlášť vedomí všetci tí hlavní velitelia súčasných koncentrákov, zastúpení majiteľmi, akcionármi a vrcholnými manažérmi firiem. Mali by si ho byť vedomí aj ich slepo poslušní poskokovia a vykonávatelia ich vôle, zosobnení vedúcimi, majstrami a inými, ktorí majú v náplni práce terorizovať a šikanovať obyčajných, radových pracovníkov.

Áno, ľudské zákony im to beztrestne dovoľujú, ale z hľadiska vyšších Zákonov zožnú skôr či neskôr zodpovedajúce ovocie toho, čo sami svojim neľudským prístupom zasievali. Zožnú to rozličným spôsobom a to či už formou zdravotných, pracovných, rodinných, alebo psychických problémov, formou nehôd a neočakávaných nešťastí a tak ďalej a tak ďalej. A ak účinky veľkej Spravodlivosti Božej nepocítia v tomto svojom súčasnom živote, vôbec to neznamená, že im snáď unikli. Tieto účinky ich dostihnú dokonca aj po ich smrti!

Na záver nech je preto ešte raz zdôraznené: Buď sa ľudia budú riadiť Zákonom Lásky, vyjadreným v slovách: Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe!

Alebo, ak ho budú ignorovať, sami sa tým stavajú pod účinky Zákona Spravodlivosti, vyjadreného slovami: Oko za oko, zub za zub, alebo, čo kto zaseje, to aj zožne!

Pre mnohých tých, ktorí sa dobrovoľne rozhodli ísť práve touto cestou, bude ich osobná žatva nesmierne trpká, ba až zničujúca, pretože počas svojho života zostávali hluchými a slepými voči všetkým varovaniam a vo svojom egoizme iba sústavne kopili vinu za vinou, aby nakoniec, pod obrovským balvanom samým sebou nahromadených vín naveky biedne zahynuli.

M.Š. priaznivec stránky : http://ao-institut.cz/

Zmeňme zlý systém vzdelávania!

Takmer všetko je v dnešnej dobe skrivené a prekrútené doslova v pravý opak! Prekrútený a pokrivený je i súčasný systém vzdelávania, pretože v deťoch cieľavedome rozvíja iba rozumový rozmer ich osobnosti, kým všetko ostatné je podradné a druhoradé!

Tejto skutočnosti zodpovedá nepísané, ale reálne členenie predmetov na základných školách. Prvoradými, váženými a dôležitými sú podľa názoru pedagógov i rodičov všetky predmety rozumového charakteru, prednostne stimulujúce len a len rozumovú časť mozgu, to znamená matematika, fyzika, chémia, jazyky, história a podobne.

Druhoradými, podradnými a doslova iba trpenými sú všetky ostatné predmety, ktorých úlohou je rozvoj citovosti a emocionality, etiky a morálky, pohybovej kultúry a pozitívneho vzťahu k prírode a podobne.

Aký je ale výsledok takejto rozumovej jednostrannosti, ktorou je postihnuté základné, stredné i vysoké školstvo? Výsledkom je rozumovo mimoriadne vybavená osobnosť, ktorá sa je neraz schopná dostať veľmi rýchlo na vysoké posty v politike, v štátnej správe, v podnikaní, atď. V týchto vysokých pozíciách však automaticky prichádzajú rôzne nástrahy morálneho druhu, spočívajúce v možnosti beztrestného zneužitia, alebo privlastnenia si trebárs určitých finančných prostriedkov, majetkov, alebo iných hmotných výhod.

No a žiaľ, keďže do týchto „osobností“ nebola nikdy cieľavedome a pevne vštepená morálka a etika, je úplne jasné, že v takýchto chvíľach osobnej morálnej skúšky vždy zakolíšu. Lebo žiaľ, to rozumovo racionálne, ku ktorému boli jednostranne vedení a vychovávaní z nich urobilo iba vypočítavých egoistov, prednostne hľadiacich len na svoje vlastné dobro a až potom, ak vôbec, na dobro ostatných. Áno, chladný rozum a racionálna rozumovosť, bez adekvátne rozvinutého morálneho protipólu je presne takéhoto druhu.

Tým však žiaľ, všetky nádeje spoločnosti vkladané do vzdelania a vzdelanosti vychádzajú do veľkej miery nazmar, pretože namiesto snahy o dobro celku, o dobro a prospech celej spoločnosti usilujú rozumoví ľudia prednostným spôsobom iba o dobro seba samých. Chladný rozum funguje presne takto a nie inak! Až príliš jasné dôkazy potvrdenia tejto skutočnosti môžeme vidieť v správaní sa ľudí v politike, v podnikaní, v štátnej správe, či hocikde inde. Všade vládne iba chladný, vypočítavý rozum, za ktorým beznádejne zaostáva elementárny, morálno – ľudský rozmer.

Aby k takémuto niečomu nedochádzalo, mal by sa zmeniť predovšetkým doterajší zlý systém výchovy a vzdelávania. Keď som na začiatku hovoril o tom, že v súčasnosti je prekrútený v pravý opak, napraviť by sa dal jednoducho tak, že sa všetko obráti opačne, ako je tomu dnes.

A ak mám byť úplne konkrétny, čo sa týka základného školstva, tak tu by mali byť všetky predmety, v súčasnosti prvoradého charakteru, hierarchicky presunuté nižšie a na prvé miesto by sa mali dostať predmety, v súčasnosti zaznávané a druhoradé.

Prečo? Pretože napríklad úlohou predmetu výtvarná výchova a hudobná výchova je rozvoj emocionálneho a citového rozmeru osobnosti dieťaťa.

Ďalej je tu etická a náboženská výchova, ktoré by nemali byť iba nejakým rozumovým memorovaním Biblie, jej výkladov, či tradícií jednotlivých náboženských konfesií tak, ako je tomu dnes. Na týchto predmetoch by sa malo skôr vychovávať, ako učiť! Vychovávať k praktickému, morálno – etickému jednaniu v každodennom živote! Trebárs napríklad formou nacvičovania divadelných hier, v ktorých bude deťom ukazované správne riešenie určitých modelových situácií z ich vlastného, každodenného života.

Ďalej by nemala chýbať ekologická výchova, vyslovene prakticky budujúca pozitívny vzťah mladej generácie k prírode, k jej ochrane a k životu v súlade s ňou. A to všetko formou exkurzií, výletov a vychádzok, formou starostlivosti o políčka, poznávaním a zberom liečivých rastlín a podobne.

Ďalej predmet telesná výchova, ktorý by mal byť skôr predmetom výučby telesnej kultúry a mal by byť koncipovaný úplne inak pre chlapcov a inak pre dievčatá.

Ďalej by nemal chýbať predmet s názvom „Zdravá výživa“, aby sa deti už od útleho veku učili jesť nie to, čo im chutí, ale predovšetkým to, čo je pre nich naozaj zdravé a prospešné.

Ďalej predmet pracovné vyučovanie, na ktorom by deti získavali základné manuálne zručnosti, skutočne a reálne potrebné pre život a jeho koncepcia by mala byť opäť iná pre chlapcov a iná pre dievčatá.

Samozrejme, súčasťou výchovno – vzdelávacieho procesu by aj naďalej zostali predmety rozumového charakteru, avšak mal by sa výrazne znížiť ich časový rozsah a zároveň prehodnotiť obsahová štruktúra každého z nich.

V súčasnosti sú totiž žiaci doslova zahlcovaní obrovským množstvom samoúčelných informácií, ktoré v podstate slúžia iba pre učenie samotné. Pre reálny život sa z toho dá upotrebiť iba nepatrný zlomok, kým všetko ostatné nemá v skutočnosti absolútne nijaký praktický význam.

Cieľom nového spôsobu koncepcie výchovy a vzdelávania má byť osobnosť emocionálne a citovo bohato rozvinutá, osobnosť stojaca na pevných morálno – etických základoch, osobnosť s hlbokým, pozitívnym vzťahom k prírode a k jej ochrane, osobnosť znalá zásad správnej životosprávy, plne zodpovedná za svoje vlastné zdravie.

Jedine takýmto spôsobom rozvinutý ľudský jedinec totiž dokáže využiť nadobudnuté rozumové poznanie správnym spôsobom, čiže v prospech spoločnosti, v prospech celku.

Dovtedy, kým k takejto zmene systému výchovy a vzdelávania nedôjde, do toho času bude dnešný, pokrivený školský systém aj naďalej produkovať iba rozumovo zdatných jedincov, avšak s trestuhodne zanedbaným emocionálno – citovým a morálno – etickým rozmerom ľudskej osobnosti. Pre absenciu tohto rozmeru budú s takýmito deťmi permanentné problémy a to tým väčšie, čím budú deti staršie, ako to už možno dnes jasne vidieť na žiakoch vyšších ročníkov základných škôl, ktorí sa stávajú takmer nezvládnuteľnými. S deťmi v puberte boli problémy vždy, ale až v takejto miere, v akej je tomu dnes, to v dávnejších dobách prísnejšej morálky neexistovalo!

Je jasne, že v dlhodobejšom horizonte nemôže niečo podobného priniesť spoločnosti nikdy nič dobrého! Viď morálny kredit ľudí v súčasnej politike, v štátnej správe, v podnikateľskej sfére, ale trebárs i v zdravotníctve a podobne.

Je teda naozaj na čase zmeniť to a so zmenou treba začať od samotného základu, čiže od zmeny koncepcie výchovy a vzdelávania na základných školách a potom následne i na všetkých ostatných typoch škôl.

No a do času, kým bude celý školský systém nastavený správnym spôsobom by bolo dobré, keby si súčasní pedagógovia boli už teraz vedomí všetkých, vyššie uvedených skutočností, aby ich už dnes, pokiaľ je to len možné, zohľadňovali pri výkone svojej profesie ak chcú, aby mala ich námaha význam a aby deti, ktoré prejdú ich rukami boli pre spoločnosť naozaj prínosom a nie nešťastím. Nešťastím, zosobneným rozumovo zdatným, vzdelaným, ale citovo chudobným, chladným a egoistickým ľudským jedincom.

PS. Všimnime si, ako sa v súčasnosti prekrúcajú pojmy. V pedagogickej terminológii sa vraví o výchovno – vzdelávacom procese. Výchova má byť teda na prvom mieste a vzdelávanie až na druhom. Aká je však realita? Úplne opačná! Pre nadmieru vzdelávania nezostáva v školách čas na výchovu! Čiže na to, čo je prvoradé tak, ako nám to správne napovedá termín výchovno – vzdelávací proces.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

Slunečný xc kolem odkaliště

Před jednou hodinou sem přijel ze školy a když sem viděl to počasí, okamžitě sem se navlík, vytáh xcčko a jelo se. Napadlo mě se podívat k odkalovacímu jezírku, kde začala probíhat rekultivace a snad by se tu měla dostat ke slovu ČeMBA.

Kopec z Božkova nebyl zrovna příjemnej začátek, ale vyškrábal sem se nahoru a kousek dál následoval odpočinek v parádní sedačce! Netrvalo dlouho a narazil sem na lednici…stačí objet černý skládky kolem Plzně a člověk by si vybavil byt.

Rekultivace krajiny kolem odkaliště už očividně začali, všude byly bagry a náklaďáky. Tak sem se držel lesní cesty a celý odkaliště objel. Jsou tam dvě místa, kde by se dal realizovat podobnej plácek jako je Točná, kdo byl ví.

Z lesa sem vyjel u Tesca a zadem kolem zahrádek to projel na vyhlídku. Odtud Hřbitovní na Doubravku a do Bukovce, kouknout, co je zas novýho. Je to tam parádní!! Vyměnil sem pár smsek s Malounem a jelikož už bylo po třetí, zamířil sem dom.

Z Bukovce kolem papírny nebo co to je, zadem přes „most“ na Bílou Horu. Lesem kolem Boleváku na Roudnou a po louce, mezi zahrádkama na Štruncák a pak už jen podél řeky na Slovany.

Sluníčko a teplo… super podzimní počasí! Cesta suchá, místy mokrá a spoustu záběrů pro foto.

Biketrial na SportLifu 09

Jak už tradice velí, i letos se na SportLifu konal finálový závod MČR a PČR v biketrialu a stejně jako v minulých letoch to byl závod dvoudení. V sobotu si své odbyly kategorie Elite, Junior a Senior, v neděli pak přišli na řadu zbylé kategorie PČR + kategorie Hobby.

V sobotu na jezdce čekalo šest obtížných kontrolních úseků, které se na první pohled zdály prakticky nesjízdné. K mému údívu si s nimi závodníci příliž hlavu nelámali a závod tak měl celkem dramatický spád. Brzdily ho jen poměrně dlouhé fronty před každým kontrolním úsekem, které jsou pro SportLife typické. Vítězem elity se stal Peter Barták ze Slovenska, vítězství v celém seriálu MČR ale připadlo Vašku Kolářovi (ÚAMK-AMK Blansko). Juniory vyhrál Filip Mrugala z Polska, mistrem republiky v této kategorii se stal Martin Kakáč (ÚAMK-AMK Blansko). Kategorii senior na Sportlifu ovládl Marek Petrásek (ZHI Bike Team), ale přeborníkem republiky se stal Jaromír Kašpar (TJ Dynamo biketrial Horšovský Týn). Po tomto závodě proběhlo ještě jakési finále, do kterého bylo nominováno šest nejlepších jezdců z elity a dva nejlepší jezdci z juniorů. Vítězem se stal novopečený mistr republiky Václav Kolář.

Na neděli pořadatelé přichystali opět šest úseků. Nutno dodat, že o proti minulým ročníkům a byli tyto úseky o poznání divácky (a myslím, že i jezdecky) zajímavější. Soutěže se (kromě kategorie Hobby a Femine) účastnili závodníci mladší 15 let a bylo tedy celkem zajímavé pozorovat co všechno takto mladí jezdci zvládnou přejet.

Velká cena města Horšovský Týn v biketrialu

17.10.2009 se v areálu motokrosové trati v Horšovském Týně konala Velká cena města Horšoský Týn v biketrialu. Pořadatelem byl místní klub TJ Dynamo biketrial Horšovský Týn, pro který to byla pořadatelská premiéra.

Už od rána pršelo a teplota se držela jen pár stupňů nad bodem mrazu, takže nebylo moc jasné kolik závodníků nakonec dorazí. Kolem půl desáté čítalo startovní pole zhruba 30 jezdců, což bylo sice méně než se očekávalo a pořád dost. Podstatné zejména pro diváky bylo, že dorazilo celkem hodně jezdců z české biketrialové špičky. Start závodu byl z organizačních důvodů cca o 30 minut odložen, ale v jedenáct hodin byl už závod v plném proudu. Na jezdce čekalo šest kontrolních úseků, které se jeli tříkolově. Někteří závodníci sice v průběhu závodu brblali, že vzhledem k počasí by se závod měl zkrátit jen na dvě kola, pořadatel ale neustoupil. Po dojetí posledního závodníka se rychle sečetli body a osm nejlepších jezdců bylo nominováno do finálového závodu, který se narozdíl od předešlého závodu jel podle pravidel UCI. Organizování finále se na žádost pořadatele ochotně ujal nemocný Vlasta Čiháček (český top UCI jezdec) a připravil tři kontrolní úseky. Podle toho, kolik jezdců tyto úseky projelo, se dá říct, že byli poměrně obtížné. Z diváckého pohledu to bylo ovšem zajímavé klání.

Vítězem prvního závodu v kategorii Elite se stal David Herka. Ve finále kraloval Roman Chvojka a odnesl si tak speciální cenu v hodnotě 10 000kč.

Více fotek je na: http://www.bthtyn.eu